Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Bezpečnosť pri práci s materiálom a skladovanie

24.4.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.04.4 Manažérstvo rizika

Bc. Viktor Drugda

2019.04.4.1 Bezpečnosť pri práci s materiálom a skladovanie

Mgr. Jozef Rajzinger, PhD.

Ako materiál sú označované hmotné prostriedky: suroviny, základný a pomocný materiál, náhradné dielce, nedokončené a hotové výrobky, odpad a podobne, ktoré sú predmetom montáže, manipulácie, prepravy a skladovania.

Pre určenie bezpečného spôsobu manipulácie, projektovanie skladov a skladovacích priestorov a výber vhodných manipulačných, dopravných a skladovacích zariadení, je smerodajná konzistencia a ďalšie fyzikálno-mechanické a chemické charakteristiky daných materiálov.

Materiály v pevnom stave sa členia na kusové a hromadné. Hromadný materiál môže byť sypký (triedený a netriedený) alebo ide o veľké množstvo kusového materiálu rovnakého druhu a rozmerov. O materiáloch v kvapalnom a plynnom stave sa v súvislosti s manipuláciou, uvažuje len ako o kusových materiáloch, ak sú umiestnené v obaloch. Pre určenie spôsobu manipulácie, prepravy a skladovania kusového materiálu sú rozhodujúce rozmery a hmotnosť ako aj používané skladovacie zariadenia. Tiež nosnosť skladovacích a manipulačných plôch.

Sypké materiály majú len súdržnosť spôsobenú trením. Z vlastností sypkých materiálov je pre navrhovanie, bezpečných postupov pri práci dôležité poznanie ich ďalších charakteristík, ktoré môžu mať rizikový vplyv pri spracovávaní a skladovaní, napr. teplota a vlhkosť materiálu, abrazívnosť, schopnosť vytvárať, resp. viazať statickú elektrinu, zápalnosť, výbušnosť, prašnosť, korozívnosť, lepivosť a podobne. Zrnitosť sypkých materiálov je charakterizovaná rozmermi a tvarom zŕn. Pre voľbu typu a vyhotovenia dopravných zariadení je dôležité okrem uvedených znakov poznať aj pomer medzi rozmerom najväčšieho a najmenšieho zrna, na základe ktorého možno určiť, či je materiál triedený alebo netriedený. Pri používaní zásobníkov s triediacimi sitami (pri vibračnej alebo pneumatickej doprave) a v iných špeciálnych prípadoch musí byť identifikovaná presná zrnitosť sypkých materiálov (doložená rozborom). Súdržnosť sypkých materiálov, resp. ich sypkosť, je daná vzájomným silovým pôsobením jednotlivých zŕn. Je charakterizovaná sypným uhlom, ktorý zviera vodorovná rovina s povrchovou priamkou sypného kužeľa voľne sypaného materiálu. Údaje o sypnom uhle sú rozhodujúce napr. z hľadiska zaistenia bezpečnosti pri voľnom skladovaní sypkých materiálov (musia mať sklony v zodpovedajúcich sypných uhloch alebo sa musia ohradiť pevnými opornými stenami). Vlhkosť materiálu závisí od obsahu vody v mernej objemovej jednotke. Výrazne ovplyvňuje vlastnosti sypkej látky. Voda sa môže v látke vyskytovať ako chemicky viazaná (uvoľní sa iba zmenou chemického stavu látky a zvyčajne je pre manipuláciu neškodná), voľná voda pohltená látkou vo forme vodných pár z okolitého vzduchu (je pri manipulácii najnebezpečnejšia, lebo môže spôsobiť tzv. nepravú súdržnosť prejavujúcu sa stvrdnutím materiálu) alebo povrchová – tvorí tvrdý povlak na povrchu častíc

Materiály, ktoré na základe svojich fyzikálnych a chemických vlastností alebo biologických účinkov vytvárajú pri manipulácii a skladovaní riziko poškodenia zdravia osôb, životného prostredia a majetku sa označujú ako nebezpečné látky a predmety. Za nebezpečné sa považujú výbušné alebo horľavé látky a predmety, samozápalné, oxidujúce a toxické látky, resp. látky, ktoré pri kontakte s vodou prudko reagujú a uvoľňujú toxické plyny, rádioaktívne látky, stlačené skvapalnené plyny a iné nebezpečné látky a predmety.

Požiadavky pre bezpečnú a zdravie neohrozujúcu prácu ustanovuje – Zákon č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle toho sa uplatňujú podľa § 5Všeobecné zásady prevencie”.

(1) Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

(2) Všeobecné zásady prevencie sú

a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,

b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,

c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,

d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,

e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,

f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,

g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,

h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,

i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(3) Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

Technické vybavenie, pracovné - manipulačné a skladovacie priestory

Práca sa má vykonávať na zariadeniach, ktoré majú integrovaný technický systém opatrení a prostriedkov, ktoré zabraňujú pôsobeniu nebezpečných činiteľov počas manipulácie a tiež procesu skladovania. Tieto musia byť inštalované na technických zariadeniach a miestach, ktoré musia spĺňať bezpečnostné a zdravotné požiadavky na technické vybavenie, pracovné priestory, plochy určené pre manipuláciu s danými materiálmi a skladovanie.

Priestory musia mať dostatočnú pracovnú manipulačnú vôľu (pôdorysnú a výškovú) nevyhnutnú pre vykonávanie manipulačných prác a bezpečné uskladnenie materiálov – skladovacích jednotiek. Pri projektovaní pracovného manipulačného priestoru sa musia dodržiavať bezpečnostné vzdialenosti, bezpečná výška a bezpečná šírka dopravných komunikácií.

Skladovacie priestory musia byť riadne a rovnomerne osvetlené a toto osvetlenie nesmie oslňovať zamestnancov.

Škodliviny v pracovnom ovzduší, hladina hluku, vibrácie a iné škodlivé a nebezpečné faktory nesmú na miestach vykonávania činností prekračovať stanovené limitné hodnoty.

Miesto pre vykonávanú činnosť, musí byť v závislosti od konkrétnych podmienok vybavené prostriedkami kolektívnej ochrany a bezpečnostnými značkami.

Podlaha musí zabezpečovať stabilitu skladovaných materiálov a používaných zariadení a prostriedkov.

Úžitková skladovacia plocha musí byť (hlavne v nadzemných podlažiach) označená informačnou tabuľkou s uvedením najväčšieho dovoleného zaťaženia na jednotku plochy (kg/m2).

Plocha pracoviska, na ktorej sa manipuluje, musí byť dostatočne veľká, pevná, rovná, odolná proti mechanickému a chemickému poškodeniu, tiež musí mať vyznačené hranice pre uloženie materiálu, pohyb zamestnancov, resp. prejazd dopravných prostriedkov.

Podrobnejšie sú požiadavky na skladovacie priestory uvedené vo vyhláške SÚBP č. 59/l982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení vyhl. č. 484/1990 Zb.

Na operatívne doplňovanie zásob určených na priamu spotrebu alebo predaj, slúžia skladiská – skládky. Jedná sa o dočasne vymedzený priestor bez skladovacieho zariadenia, ktorý sa používa na uloženie materiálu. Skládka môže byť uzatvorená, krytá, otvorená alebo voľná. Povrch miesta pre skládku sa musí upraviť s ohľadom na

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: