Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Možnosti vymáhania pohľadávok

25.7.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.07.1.2 Možnosti vymáhania pohľadávok

JUDr. Zuzana Bartová; JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Podnikanie so sebou prináša neustále problémy s platobnou disciplínou obchodných partnerov. Takmer každý podnikateľ eviduje v účtovníctve splatné pohľadávky, t.j. pohľadávky po lehote splatnosti. Platná právna úprava predpokladá určitý štandardný postup riešenia tejto situácie. Popri ňom je možné v zmluvách s obchodnými partnermi dojednať tzv. rozhodcovské doložky, ktoré v prípade sporu, ktorý má základ v určitom záväzkovom vzťahu, zveria jeho riešenie rozhodcovskému súdu. Rozhodcovské konanie existuje popri riadnom občianskom súdnom konaní.

Okrem tohto rozhodcovského konania od 1. januára 2015 bola zavedená nová forma rozhodcovského konania, ak je jednou zo sporových strán spotrebiteľ. Zákonom č. 335/2014 Z. z. bolo zavedené spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Spory so spotrebiteľmi rozhodujú spotrebiteľské rozhodcovské súdy, ktoré majú prísnejšie podmienky založenia. Musia byť evidované na Ministerstve spravodlivosti SR aj so zoznamom registrovaných rozhodcov, spĺňajúcich osobitné podmienky na vzdelanie, prax v rozhodcovskom konaní, ako aj pravidelnú účasť na školeniach organizovaných Ministerstvom spravodlivosti.

Rozhodcovské konanie má od 1. januára preto dve formy, ktorým je rozhodcovské konanie a spotrebiteľské rozhodcovské konanie. V ďalšom sa zaoberáme len rozhodcovským konaním medzi podnikateľskými subjektmi.

Rozhodcovská doložka

Takzvanou rozhodcovskou doložkou môžu účastníci zmluvy spor vzniknutý z ich vzťahu vyňať zo súdnej jurisdikcie a zveriť ho do pôsobnosti rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie je upravené samostatným zákonom o rozhodcovskom konaní.

V zmysle platnej právnej úpravy platí, že predmetom rozhodcovského konania môžu byť majetkové vzťahy vzniknuté z tuzemských a medzinárodných obchodno-právnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto konania rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Tieto spory musia byť takej povahy, že účastníci konania pred súdom by ich mohli skončiť uzavretím súdneho zmieru v zmysle ust § 148 CSP.

Rozhodcovské konanie nenahradzuje v plnej miere súdne konanie, preto jeho predmetom nemôžu byť niektoré druhy sporov (o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania). Právomoc rozhodcovského súdu je daná na základe rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovskej doložky alebo dohody účastníkov občianskeho súdneho konania, že sa ich spor skončí v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je dohodou zmluvných strán o tom, že všetky alebo len niektoré majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Z hľadiska formy musí mať rozhodcovská zmluva pod sankciou neplatnosti písomnú formu. V praxi sa však najčastejšie bude vyskytovať založenie právomoci rozhodcovského súdu formou rozhodcovskej doložky, ktorá bude tvoriť jedno z ustanovení zmluvy. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou inak neplatnej zmluvy, samotná doložka je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti (napr. ak zmluvu podpísala osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony - § 38 OZ ).

Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa netýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na odstúpení, ktorého účinky sa vzťahujú aj na rozhodcovskú doložku.   

Platnosť rozhodcovskej doložky sa teda posudzuje oddelene od platnosti hlavnej zmluvy, ktorej je súčasťou. Rozhodcovskými orgánmi sú rozhodca a rozhodcovský súd. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná. Rozhodca musí prijatie funkcie potvrdiť písomnou formou. Musí byť nestranný a nezávislý. Výhodou je, že nemusí mať právnické vzdelanie, musí však mať skúsenosti potrebné na výkon tejto funkcie - najčastejšie to bude osoba s primeraným technickým vzdelaním, ktorá rozumie odbornej stránke predmetu sporu. Zmluvné strany môžu predložiť svoj spor i stálemu rozhodcovskému súdu. Ten môže byť zriadený iba právnickou osobou, pričom zriaďovateľ je povinný vydať štatút a rokovací poriadok tohto súdu (v obchodnom vestníku musí zverejniť zriadenie rozhodcovského súdu, jeho pobočky, jeho štatút a rokovací poriadok a zoznam rozhodcov).

Rozhodcovské konanie má svoje nesporné výhody tak v sporoch medzi tuzemskými podnikateľmi, ako i v sporoch s medzinárodným prvkom. Výhodami sú predovšetkým rýchla a krátka doba trvania vyriešenia sporu medzi účastníkmi bez prieťahov v konaní, jednoinštantnosť konania, menšia nákladnosť konania, možnosť výberu rozhodcu, kontradiktórnosť konania – vykonávajú sa iba dôkazy navrhované účastníkmi, možnosť určiť si miesto konania a jazyk , v ktorom sa bude pojednávať, vyššia dôveryhodnosť konania podmienená jeho neverejnosťou, možnosť písomného konania, možnosť preskúmania rozhodcovského rozhodnutia inými rozhodcami, možnosť výkonu rozhodcovského rozhodnutia v zahraničí.    

Odporúčané znenie rozhodcovskej doložky:

„ Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Rozhodcovským súdom ..... v ...... podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné.“   

Štandardný postup pri vymáhaní pohľadávok

Štandardný postup pri vymáhaní pohľadávok možno rozdeliť na niekoľko základných fáz:

- mimosúdna fáza – pred žalobná upomienka,

- žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu,

- súdne konanie v prípade podania odporu zo strany žalovaného,

- exekučné konanie.

Pred žalobná upomienka – výzva na plnenie

V prípade, ak je pohľadávka veriteľa splatná, tzn. uplynul deň (moment), kedy mal dlžník svoj záväzok splniť, dostáva sa dlžník do omeškania.

Táto skutočnosť má významné dôsledky, keďže sa mení obsah záväzku a dlžník je okrem istiny pohľadávky a prípadných dohodnutých úrokov z istiny, povinný platiť i úroky z omeškania, príp. i náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.    

V podnikateľskej praxi je obvyklé, že veritelia neúmerne dlho čakajú na dobrovoľné splnenie záväzku dlžníka. Keď dlžník napriek tomu neplní, vyzvú ho i opakovane na splnenie jeho povinnosti a až po tomto čase začnú so súdnym vymáhaním pohľadávky. Občiansky ani obchodný zákonník nezakotvuje povinnosť veriteľa písomne vyzývať dlžníka na splnenie záväzku, ktorý riadne a včas nesplnil.

V zmysle ust. § 517 ods. 1 OZ by mal veriteľ dlžníkovi poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na plnenie len v prípade, ak chce od zmluvy odstúpiť.

Zákon teda veriteľovi neprikazuje, aby dlžníka písomne vyzýval na plnenie. Pokiaľ sa však veriteľ chce pokúsiť o zmierne vyriešenie omeškania dlžníka, môže ho telefonicky, príp. písomne vyzvať na úhradu dlhu.

Odporúčame vyzvať dlžníka na dobrovoľné plnenie bez zbytočného odkladu po splatnosti pohľadávky . Súčasťou predžalobnej upomienky, resp. reakcie dlžníka na predžalobnú upomienku je uzavretie návrhu dohody o splátkach dlhu .    

Dohoda o splátkach dlhu

Podľa ust. § 521 OZ, resp. v zmysle ust. § 269 ods. 2 ObchZ môže veriteľ s dlžníkom uzavrieť dohodu o tom, že dlžník bude už splatný dlh plniť po splátkach. Podľa dikcie zákona, ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, musí to s dlžníkom výslovne dohodnúť. Je teda na dohode zmluvných strán, či bude predmetom dohody o splátkach len dlžná istina alebo aj úroky z omeškania. V prípade, že sa veriteľ s dlžníkom dohodnú na splácaní splatného dlhu v splátkach, je potrebné dohodnúť výšku a termín jednotlivých splátok.

Zákon nevyžaduje písomnú formu dohody o splátkach, z hľadiska väčšej právnej istoty ju odporúčame.    

Aj pri uzavretí dohody o splátkach treba rátať s možnosťou, že dlžník nebude platiť všetky splátky riadne a včas. Pre takýto prípad možno v dohode o splátkach zakotviť oprávnenie veriteľa požadovať od dlžníka zaplatenie celej dlžnej čiastky, ak nesplní niektorú zo splátok v deňzročnosti.  V opačnom prípade môže veriteľ vymáhať zaplatenie len tej splátky, ktorá nebola zaplatená.

Návrh na vydanie platobného rozkazu

V prípade, ak dlžník ani po výzve nesplní svoj peňažný záväzok, mal by veriteľ obratom podať na príslušnom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu podľa § 265CSP. Platobný rozkaz je formou rozhodnutia, ktorá je vyhradená iba pre tzv. rozkazné skrátené konanieV rozkaznom konaní je možné riešiť spory, u ktorých nie je potrebné rozvinúť celú štruktúru civilného procesu a uplatnia sa nasledovné zásady:

- v žalobe sa musia uviesť skutočnosti, ktoré sú podložené dôkazmi, ak súd nemá o tvrdených skutočnostiach pochybnosti, súd rozhodne o vydaní platobného rozkazu bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania,

- súd môže vydať platobný rozkaz iba v prípade, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy platobným rozkazom, preto nie je možné vymáhať splnenie nepeňažného záväzku dlžníka,

- vo veci sa nepojednáva, uplatnia sa len listinné dôkazy a vychádza sa z tvrdení žalobcu bez vyjadrenia žalovaného ,

- zákon zakotvuje iba dve obmedzenia, kedy súd nevydá platobný rozkaz:

- v prípade, ak nie je známy pobyt odporcu,

- v prípade, ak by sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny.

V súvislosti s prijatím Civilného sporového poriadku je potrebné uviesť, že došlo k zmene pri vymáhaní zmenkového dlhu. Veriteľ už nemôže požiadať o vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol zrušený. Môže požiadať o zaplatenie zmenkovej sumy platobným rozkazom v skrátenom konaní. Pre žalovaného vyplýva povinnosť podať námietky voči platobnému rozkazu do 15 dní od jeho doručenia.

V týchto prípadoch súd nevydá platobný rozkaz, ale riadne nariadi pojednávanie vo veci.

Výhody rozkazného konania V súčasnosti platí, že pokiaľ žalobca predloží spolu so žalobou na začatie konania platobný rozkaz na tlačive vydanom podľa vzoru uvedenom v osobitnom predpise, na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Vzor tlačiva platobného rozkazu je k dispozícii na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.    

Náležitosti návrhu

Vecne a miestne príslušnými súdmi sú okresné súdy v mieste sídla (miesta podnikania) alebo bydliska dlžníka. Žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu musí predovšetkým obsahovať označenie súdu, ktorému je určený, úplné označenie žalobcu a žalovaného, označenie peňažnej pohľadávky a petit, v ktorom navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha a z ktorého by malo byť zrejmé, že žiada spor rozhodnúť platobným rozkazom (súd môže platobným rozkazom rozhodnúť i keď bol podaný riadny návrh na začatie konania). V žalobe musí uviesť všetky skutočnosti o ktoré ju opiera as predložiť k nim dôkazy. Návrh musí byť podpísaný a datovaný.

Ak je žalobcom spoločnosť s ručením obmedzeným, návrh podpisuje konateľ, resp. konatelia spôsobom zapísaným v obchodnom registri.    

Podpis žalobcu sa nemusí úradne osvedčovať (i v prípade, ak žalobu podáva splnomocnenec, podpis splnomocniteľa na návrhu nemusí byť úradne osvedčený). Žalobca musí v návrhu označiť dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia – je potrebné predložiť najmä zmluvy s odporcom, dodacie listy, faktúry, výzvy na úhradu a pod. Pokiaľ žalobca vyzýval žalovaného na dobrovoľné splnenie jeho záväzku, je účelné zasielať tieto výzvy formou doporučenej zásielky s doručenkou, z ktorej bude zrejmý deň doručenia zásielky.

V tejto súvislosti odporúčame dôkladne archivovať akúkoľvek korešpondenciu s dlžníkom týkajúcu sa žalovanej pohľadávky.    

Nevyhnutnosťou bude predloženie dokladu o tom, že skutočne došlo k plneniu, ktoré odôvodňuje nárok veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi. Faktúra nie je dôkazom o splnení si zmluvnej povinnosti, je iba daňovým dokladom.    

Žalobca pri žalobe na splnenie zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť peňažnú sumu musí preukázať splnenie svojej zmluvnej povinnosti, ktorá predchádza splneniu zmluvnej povinnosti žalovaného napríklad dodací list o prevzatí tovaru, náložný list preukazujúci odovzdanie tovaru na prepravu dopravcovi.

Z pohľadu faktúry ako účtovného a daňového dokladu je však potrebné venovať patričnú pozornosť jej náležitostiam.    

Podľa súčasnej súdnej praxe je potrebné k návrhu priložiť i kópiu výpisu z obchodného, resp. iného podnikateľského (najmä živnostenského) registra žalobcu a žalovaného , ktoré by nemali byť staršie ako 3 mesiace. Žaloba ako I jej prílohy musia byť predložené v potrebnom počte rovnopisov (1 + počet účastníkov). Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Súdny poplatok

Spolu so žalobou je potrebné zaplatiť i súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý sa v súlade so zákonom č. 72/1992 Zb., (zlé číslo) č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov, platí percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým je cena predmetu konania, tzn. výška istiny uplatňovanej peňažnej pohľadávky.

Ak poplatok neprevyšuje 300 EUR, môže sa zaplatiť e-kolkami na prvopise návrhu. V ostatných prípadoch sa platí prevodným príkazom na účet príslušného súdu. Ak sa poplatok nezaplatí spolu s podaním návrhu, súd navrhovateľa vyzve, aby v určenej lehote poplatok zaplatil. Ak navrhovateľ poplatok ani v tejto lehote nezaplatí, súd konanie uznesením zastaví (proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie – ak sa súdny poplatok zaplatí do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku, súd toto uznesenie zruší a pokračuje v konaní).

Ak je návrh perfektný (spĺňa všetky zákonné náležitosti), sú pripojené všetky dôkazné prostriedky a bol zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz, v ktorom žalovaného (dlžníka) zaviaže, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.

Vydaný platobný rozkaz sa odporcovi doručuje zásadne do vlastných rúkNáhradné doručenie (písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel) je zákonom vylúčené. Ak bol platobný rozkaz riadne doručený a dlžník v lehote 15 dní od jeho doručenia nezaplatí navrhovateľovi žalobcovi uplatnenú pohľadávku a nepodá odpor proti tomuto platobnému rozkazu, stáva sa platobný rozkaz právoplatným. Po uplynutí troch dní odo dňa právoplatnosti je platobný rozkaz aj vykonateľný, tzn. stáva sa z neho spôsobilý exekučný titul. Právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz je potrebné zaslať súdu, ktorý ho vydal na vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti (informáciu, či platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť získa žalobca telefonicky na oddelení Rob príslušného súdu). Právoplatný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.

Súdne konanie – odpor proti platobnému rozkazu

Žalovaný môže dosiahnuť zrušenie vydaného platobného rozkazu tým, že na súde, ktorý platobný rozkaz vydal, včas podá odôvodnený odpor. V tomto prípade súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu a nariadi vo veci pojednávanie. Za podaný odpor sa platí súdny poplatok v rovnakej výške ako za návrh na vydanie platobného rozkazu – 6% z ceny predmetu konania, minimálne 16,50 EUR a v obchodných veciach maximálne 33193,50 EUR. Podaný odpor musí byť kvalifikovaným odporom, to znamená:

- musí byť podaný včas – v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu – lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni jeho doručenia. Pätnásťdňová lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že v jej posledný deň musí byť odpor odovzdaný na poštovú prepravu,

- musí byť podaný oprávnenou osobou – musí ho podať žalovaný alebo osoba oprávnená konať v jeho mene, resp. splnomocnenec,

- musí byť odôvodnený – uvedené dôvody musia byť kvalifikované, V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku . K odporu pripojí aj listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na tieto skutočnosti musí byť žalovaný vo vydanom platobnom rozkaze poučený. Konajúci súd môže odpor odmietnuť , ak bol podaný bez vecného odôvodnenia. Súd odmietne aj odpor, ktorý bol podaný oneskorene a lebo bol podaný neoprávnenou osobou.

Stanovisko zjednocovacieho senátu Krajského súdu v Bratislave:

„Podľa ust. § 160 odst. 1 O.s.p. ) ako súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Pri vydaní platobného rozkazu podľa sa odporcovi uloží, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania. Platobným rozkazom nemožno zaviazať odporcu na zaplatenie pohľadávky vo forme splátok. Z dôvodu, ak odporca v odpore namieta, že pohľadávku nemôže zaplatiť z dôvodu zlej finančnej situácie a pritom nepopiera jej dôvodnosť ani rozsah, možno vyvodiť záver, že pohľadávku je ochotný uhradiť, ale nie naraz v uloženej lehote. Keďže ust. § 160 odst. 1 O.s.p. pripúšťa možnosť uložiť odporcovi povinnosť na zaplatenie pohľadávky v splátkach, ktorá možnosť v prípade vydania platobného rozkazu nepripadá do úvahy, možno „zlú finančnú situáciu“ považovať za odôvodnenie odporu, keďže po zrušení platobného rozkazu súd nariadi pojednávanie vo veci samej, vykoná dokazovanie aj ohľadom finančnej situácie odporcu a v odôvodnených prípadoch mu môže uložiť zaplatiť pohľadávku v splátkach podľa ust. § 160 odst. 1 O.s.p.“   

Poznámka: S prihliadnutím na prijatie zjednocovacieho stanoviska pred účinnosťou nového civilného sporového poriadku bolo ponechané pôvodné označenie strán navrhovateľ odporca, ktoré sa mení od 1. júla 2016 vydaním civilného sporového poriadku na žalobcu a žalovaného. Vydanie rozsudku je upravené v § 212 CSP a vydanie platobného rozkazu v § 265 CSP. Zásady v ňom uvedené sú použiteľné aj po vydaní nového civilného sporového poriadku.

Pokiaľ má žalovaný námietky iba v časti výroku platobného rozkazu o náhrade trov konania, môže v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať na príslušnom súde odvolanie proti výroku o náhrade trov rozkazného konania. O tomto odvolaní rozhodne súd aj bez pojednávania. Ak žalovaný podal na príslušnom súde kvalifikovaný odpor, súd zruší platobný rozkaz, nariadi pojednávanie a vo veci rozhodne rozsudkom. Proti rozsudku je možné v 15 dňovej lehote podať odvolanie.

V prípade, ak súd dôjde k podaniu odporu alebo platobný rozkaz sa žalovanému nepodarí doručiť do vlastných rúk, súd vydaný platobný rozkaz zruší a nariadi pojednávanie, na ktorom sa riadne vykonáva dokazovanie. Po skončení dokazovania súd vydá rozsudok vo veci, ktorým buď žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, alebo žalobu zamietne, a to obvykle z dôvodov, že žalobca nepreukázal jej dôvodnosť.

Exekučné konanie

Pokiaľ má veriteľ v rukách právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu – platobný rozkaz alebo rozsudok, prípadne rozhodcovský rozsudok alebo iný exekučný titul, môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Podľa platnej právnej úpravy sa nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí v civilnom procese uskutočňuje podľa zákona č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie

Exekučné konanie sa začína len na návrh oprávneného, prípadne jeho právneho nástupcu.

Všeobecnými náležitosťami návrhu na vykonanie exekúcie sú:

- označenie exekútora uvedením jeho exekútorského úradu, sídla a mena a priezviska exekútora,

- označenie účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný) – podobne ako pri návrhu na vydanie platobného rozkazu je potrebné riadne označiť účastníkov, v prípade, že sú to obchodné spoločnosti, ich obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom a označením okresného súdu, ktorý vedie obchodný register, v ktorom sú zapísané s uvedením oddielu a vložky,

- vymedzenie vymáhaného nároku jeho presným opísaním z exekučného titulu, vrátane príslušenstva pohľadávky (úroky, úroky z omeškania) a trov súdneho konania (príp. rozhodcovského konania),

- tvrdenie, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu uložilo vykonateľné rozhodnutie,

- návrh na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie a na vydanie exekučného príkazu.

Návrh musí byť podpísaný oprávnenou osobou (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným jej konateľom, resp, konateľmi spôsobom zapísaným v obchodnom registri) a musí byť datovaný. V prípade, že návrh na vykonanie exekúcie je neúplný, vyzve exekútor oprávneného na opravu návrhu s uvedením spôsobu opravy alebo doplnenia návrhu a lehoty, v ktorej má oprávnený návrh opraviť alebo doplniť. Exekútor zároveň poučí oprávneného, že ak v lehote nedostatky neodstráni, nebude môcť v konaní pokračovať a dôjde k zastaveniu exekúcie. K návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený vždy pripojiť exekučný titul(najmä vykonateľné rozhodnutie súdu – platobný rozkaz alebo rozsudok). Okrem vykonateľného exekučného titulu je predpokladom oprávňujúcim podať návrh na vykonanie exekúcie dobrovoľné nesplnenie vymáhanej povinnosti povinným. Skutočnosť, že dlžník dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť, sa nemusí preukazovať osobitným spôsobom, postačuje tvrdenie oprávneného, že povinný svoju povinnosť nesplnil. Exekútor nebude pri upovedomení o začatí exekúcie skúmať túto skutočnosť. V prípade, ak povinný splnil svoju povinnosť, na ktorú bol zaviazaný podľa exekučného titulu, svedčí mu zákonný dôvod na úspešné uplatnenie námietok v zmysle ust. § 50 EP, ktoré budú viesť k zastaveniu exekúcie. V tomto prípade bude trovy exekučného konania znášať oprávnený.

Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor predloží návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným súdom je vždy okresný súd, bez ohľadu na to, ktorý súd vydal exekučný titul. 

   

Pri vymáhaní peňažnej pohľadávky prichádza do úvahy i použitie niekoľkých spôsobov vykonania exekúcie. Nemôže byť však porušená základná zásada vykonávania exekúcie, podľa ktorej sa exekúcia nesmie vykonať v širšom rozsahu, než je nevyhnutné na uspokojenie pohľadávky oprávneného s príslušenstvom, trovami predchádzajúceho konania a exekučného konania. Exekučný poriadok rozlišuje spôsoby vykonávania exekúcie podľa toho, aký je podklad na vykonanie exekúcie – z toho dôvodu rozlišujeme spôsoby vykonávania exekúcie, ktorých podkladom je exekučný titul ukladajúci povinnosť zaplatiť peňažnú sumu a spôsoby vykonávania exekúcie, ktorých podkladom je exekučný titul ukladajúci inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy.

Spôsoby výkonu exekúcie

Spôsoby výkonu exekúcie v prípade uspokojenia práv na peňažné plnenie:

- exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov,

- exekúcia prikázaním pohľadávky (exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok, exekúcia postihnutím iných majetkových práv, vrátane exekúcie na obchodný podiel),

- exekúcia predajom hnuteľných vecí,

- exekúcia predajom nehnuteľností,

- exekúcia predajom cenných papierov,

- exekúcia predajom podniku,

Spôsoby výkonu exekúcie v prípade uspokojenia práv na nepeňažné plnenie:

- exekúcia vyprataním (vypratanie nehnuteľnosti alebo jej časti, vypratanie bytu),

- exekúcia odobratím veci alebo cenných papierov,

- exekúcia rozdelením spoločnej veci,

- exekúcia uskutočnením prác a výkonov.

Trovy exekučného konania

Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Odmena exekútora tvorí podstatnú časť trov exekučného konania, ktoré v prípade úspešnej exekúcie hradí povinný. Trovy exekučného

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: