dnes je 28.1.2020
Input:

Mzdové a daňové veličiny pre rok 2020

9.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2020.01.1.4 Mzdové a daňové veličiny pre rok 2020

Ing. Eva Gášpárová

V oblasti mzdového účtovníctva sa v roku 2020 budú uplatňovať veličiny odvodené od všeobecného vymeriavacieho základu a priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok 2018 (1 013 €), veličiny odvodené od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú k 1. 1. 2020 (210,20 €), veličiny ustanovené príslušnými právnymi predpismi na rok 2020 a veličiny vyplývajúce z techniky výpočtov použitím koeficientov platných pre rok 2020 ustanovených príslušnými právnymi predpismi.

Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona vláda nariadením vlády SR č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, ustanovila na rok 2020 minimálnu mzdu na:

- 580 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 3,333 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

  • hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinou mzdou,

  • mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 ZP Zákonníka práce nasledovne:

40 hodinový týždenný pracovný čas    
Stupeň náročnosti    Koeficient minimálnej mzdy    Minimálny mzdový nárok    
hodinový    mesačný    
1    1,0    3,3330    580,00    
2    1,2    3,9996    696,00    
3    1,4    4,6662    812,00    
4    1,6    5,3328    928,00    
5    1,8    5,9994    1 044,00    
6    2,0    6,6660    1 160,00    

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 ZP  Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne:

Stupeň náročnosti    Koeficient minimálnej mzdy    Minimálny mzdový nárok    
38,75 hod. týždenný prac. čas    37,50 hod. týždenný prac. čas    mesačný    
1    1,0    3,4405    3,5552    580,00    
2    1,2    4,1286    4,2662    696,00    
3    1,4    4,8167    4,9773    812,00    
4    1,6    5,5048    5,6883    928,00    
5    1,8    6,1929    6,3994    1 044,00    
6    2,0    6,8810    7,1104    1 160,00    

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, t.j. najmenej 1,6665 €. Pri zamestnávateľovi, pri ktorom sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, pre ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. 2019 zamestnával menej ako 20 zamestnancov, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. najmenej 1,49985 €.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. najmenej 3,333 €. Pri zamestnávateľovi, pri ktorom sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, pre ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. 2019 zamestnával menej ako 20 zamestnancov, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. najmenej 2,9997 €.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. najmenej 1,3332 €, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu najmenej v sume 50 %, t. j. najmenej 1,6665 €. Pri zamestnávateľovi, pri ktorom sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, pre ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. 2019 zamestnával menej ako 20 zamestnancov a ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. najmenej 1,16655 €.

Peňažné plnenie za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) ZP  ako mzdu posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek. V roku 2020 takého plnenie:

  • je oslobodené od dane z príjmov do výšky 500 €,

  • je oslobodené od zdravotných odvodov do výšky 500 €,

  • nie je oslobodené od sociálnych odvodov.

Podmienkou oslobodenia je, že plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek musí byť:

  • vo vyúčtovaní mzdy za mesiac máj 2020 a vyplatené v mesiaci jún 2020,

  • najmenej vo výške 500 €,

  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca pre zamestnávateľa trvá k 30. 4. 2020 nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) ZP  ako mzdu posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

V roku 2020 takéto plnenie:

  • je oslobodené od dane z príjmov do výšky 500 €,

  • je oslobodené od zdravotných odvodov do výšky 500 €,

  • je oslobodené od sociálnych odvodov do výšky 500 €.

Podmienkou oslobodenia je, že plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov musí byť:

  • vo vyúčtovaní mzdy za mesiac november 2020 a vyplatené v mesiaci december 2020,

  • najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 ZP  Zákonníka práce,

  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca pre zamestnávateľa trvá k 30. 10. 2020 nepretržite aspoň 48 mesiacov,

  • zamestnancovi bolo vyplatené plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek podľa vyššie uvedených podmienok.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov

Podľa § 152a ZP Zákonníka práce je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 € za kalendárny rok, u zamestnanca s kratším pracovným časom v sume zníženej v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreácie môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu dobrovoľne poskytnúť aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Príspevok na športovú činnosť detí zamestnanca

Súčinnosťou od 1. 1. 2020 môže zamestnávateľ podľa § 152b ZP poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer pre zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených nákladov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Za dieťa na účely poskytnutia príspevku sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa § 3 písm. k) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe najmenej počas šiestich mesiacov. Oprávnenými výdavkami sú preukázateľné výdavky na športovú činnosť dieťaťa pri oprávnenej osobe, ktorou je výlučne športová organizácia podľa § 8 ods. 1 zákona o športe zapísaná v registri právnických osôb v športe (správcom a prevádzkovateľom registra je Ministerstvo školstva SR), ktorá zabezpečuje pre dieťa vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok.

Preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie

Vymeriavacím základom zamestnanca na platenie preddavkov na zdravotné poistenie je príjem plynúci zo závislej činnosti, okrem príjmov:

  • z dohody o brigádnickej práci študentov,

  • zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ak ide o žiaka alebo študenta, ktorý nedovŕšil 26 rokov veku,

  • dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ak ide o poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

Vymeriavací základ (ročný) je najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.

Mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti od 1. 1. 2020:

   Vymeriavací základ najmenej/najviac    Zamestnanec    Zamestnávateľ    
sadzba    Preddavok najmenej/najviac    sadzba    Preddavok najmenej/najviac    
Bez zdravotného postihnutia    neurčený    4 %    neurčený    10 %    neurčený    
So zdravotným postihnutím    neurčený    2 %    neurčený    5 %    neurčený    

Vymeriavacie základy aj poistné sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, z ktorého má právo na príjem zo závislej činnosti sa znižuje o odpočítateľnú položku. Odpočítateľná položka je aj v roku 2020 vo výške 4 560 € v kalendárnom roku a vo výške 380 € mesačne. Odpočítateľná položka sa s rastom príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci znižuje o dvojnásobok časti tohto príjmu, ktorá prevyšuje 380 €. Pri príjme 570 € je odpočítateľná položka nulová. Nárok na odpočítateľnú položku budú mať len osoby s príjmom pod 570 € (napr. z dôvodu skráteného pracovného úväzku).

Na Slovensku je zdravotne poistený zamestnanec bez trvalého pobytu v SR (cudzinec), ktorý pre zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, vykonáva zárobkovú činnosť zamestnanca dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.

Zamestnanec, ktorý má aj príjem:

  • z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP  zákona o dani z príjmov,

  • z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP  zákona o dani z príjmov,

je povinný platiť poistné aj z týchto príjmov v sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu pričom vymeriavacím základom je výška základu dane z týchto príjmov v kalendárnom roku. Poistné vyčísli príslušná zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.

Zamestnanec, ktorý má aj príjem z dividend za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2016 je povinný platiť poistné aj z tohto príjmu. Ak dividendy za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2016 vypláva právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, je povinná za poistenca odviesť preddavok na poistné z dividend. Príjem z dividend je predmetom ročného zúčtovania poistného. Vymeriavacím základom pre odvod poistného je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, t. j. v roku 2020 je to 60 780 €.

Poistné na sociálne poistenie

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

   Sadzba z vymeriavacieho základu    
zamestnanec    zamestnávateľ    
Nemocenské poistenie    1,4 %    1,4 %    
Starobné poistenie    4 %    14 %    
Invalidné poistenie    3 %    3 %    
Poistenie v nezamestnanosti    1 %    1 %    
Garančné poistenie    neplatí    0,25 %    
Úrazové poistenie    neplatí    0,8 %    
Rezervný fond solidarity    neplatí    4,75 %    

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 ZoSP zákona neplatí:

  • zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,

  • zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 ZoSP zákona nevzťahuje na:

  • zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry),

  • obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,

  • fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek,

  • fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Garančné poistenie sa podľa § 18 ZoSP zákona nevzťahuje na zamestnávateľa:

  • ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu,

  • na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Zamestnancom na účely garančného poistenia podľa § 4 ods. 4 ZoSP  zákona nie je zamestnanec, ktorý je:

  • štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,

  • členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % na majetku zamestnávateľa.

Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti okrem:

  • príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

  • príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, t. j. v roku 2020 je maximálny vymeriavací základ zamestnanca 7 091 € (7 x 1 013).

Postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia nemá fyzická osoba na základe dohody o brigádnickej práci študentov a fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, ktorá si v súlade s § 227a ZoSP  zákona o sociálnom poistení určila jednu takúto dohodu a mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z takejto dohody je 200 €.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením, aj príjem zamestnanca, ktorý bol pred vznikom pracovného pomeru dlhodobo nezamestnaný alebo bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, t. j. v roku 2020 je maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa 7 091 €, okrem vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie, ktorý nie je obmedzený najvyššou výškou.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Sumy poistného sa určujú z vymeriavacieho základu vždy samostatne a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol.

Odvodová úľava pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaného občana

Odvodová úľava pri platení poistného na sociálne a zdravotné poistenie pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaného občana a občana vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, s trvalým pobytom v najmenej rozvinutom okrese, pri splnení zákonom ustanovených podmienok, sa uplatní, ak suma príjmu nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, t. j., ak vznikol v roku 2019 a pokračuje aj v roku 2020, je to suma 639,18 € (954 x 67 %) a ak vznikol v roku 2020, je to suma 678,71 € (1 013 x 67 %).

Odmena evidovaného uchádzača o zamestnanie

Evidovaný uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu platného životného minima, t. j. v období od 1. 7. 2019 do 30. 6. 2020 vo výške 210,20 € mesačne.

Profesionálni športovci a športoví odborníci

Profesionálni športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe nemajú postavenie zamestnanca na účely sociálneho a zdravotného poistenia až do 31. 12. 2021.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa osoba na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona o športe, uzatvorenej od 1. 1. 2020 a neskôr, považuje podľa § 4a ZoSP  zákona o sociálnom poistení za:

  • osobu pracujúcu na dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku,

  • osobu pracujúcu na dohodu o pracovnej činnosti,

a z tejto skutočnosti vyplýva aj povinnosť platenia poistného na sociálne poistenie.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa činnosť na základe zmluvy o činnosti športového odborníka, uzatvorenej od 1. 1. 2020 a neskôr, nepovažuje za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP  bod 2. a 5. zákona o zdravotnom poistení, ak ide o:

  • fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku,

  • poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku,

a z tejto skutočnosti vyplýva aj povinnosť platenia poistného na zdravotné poistenie.

Nezdaniteľné časti základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2020 bude v zmysle § 11 ods. 2 ZDP  zákona o dani z príjmov:

  • ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 19 506,56 € (210,20 x 92,8), nezdaniteľná časť bude 4 414,20 € (210,20 x 21,0),

  • ak základ dane daňovníka bude vyšší ako 19 506,56 €, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 9 290,84 € (210,20 x 44,2) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Pri mesačnom vyúčtovaní príjmu zo závislej činnosti sa uplatní nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. 3 414,20 : 12 = 367,85 €.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2020 bude v zmysle § 11 ods. 3 ZDP zákona o dani z príjmov:

  • ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 37 163,36 € (210,20 x 176,8) a manželka (manžel):

  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude 4 035,84 € (210,20 x 19,2),

  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 035,84 €, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 4 035,84 € a príjmom manželky (manžela),

  • má vlastný príjem presahujúci sumu 4 035,84 €, nezdaniteľná časť bude nula,

  • ak základ dane daňovníka je vyšší ako 37 035,84 € a manželka (manžel),

  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 13 326,68 € (210,20 x 63,4) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 13 326,68 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

Nezdaniteľná časť základu dane – príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zmysle § 11 ods. 8 ZDP  zákona o dani z príjmov je stanovená v úhrne najviac do výšky 180 € za rok, za predpokladu, že príspevky budú zaplatené na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bude zrušenie dávkového plánu.

Nezdaniteľná časť základu dane – preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach sú podľa § 11 ods. 12 ZDP  zákona o dani z príjmov v úhrne najviac do výšky 50 € za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa považujú u tohto daňovníka za vyživované v úhrne najviac do výšky 50 € za rok za každého z nich. Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a ZP, t. j. úhrady za pobyt v kúpeľoch, na ktoré si zamestnanec uplatnil príspevok na rekreáciu nie sú nezdaniteľnou časťou základu dane.

Daňový bonus na vyživované dieťa

Daňový bonus podľa § 33 ZDP  zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (3 480 €). Preddavok na daň za mesačne znižuje o daňový bonus, ak zamestnanec v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne zdaniteľný príjem aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy (290 €). Daňový bonus sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho