dnes je 13.7.2020

Input:

Výpoveď zo strany zamestnanca v roku 2020

9.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2020.01.1.2 Výpoveď zo strany zamestnanca v roku 2020

JUDr. Zdeňka Dvoranová

Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Z uvedeného vyplýva, že s možnosťou ukončiť pracovný pomer nemusí byť vždy prítomná aj spoločná vôľa obidvoch strán pracovného pomeru chcieť tak urobiť. A práve na riešenie takej situácie je zameraná právna úprava možnosti ukončiť pracovný pomer iba na základe právneho úkonu jednej zo strán pracovného pomeru. Tento právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru bez súhlasu druhej strany (a často aj proti jej vôli), je výpoveď.

Vypovedať pracovný pomer môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec. Na rozdiel od zamestnávateľa, zamestnanec tak môže urobiť aj bez existencie akéhokoľvek dôvodu (rešpektuje sa ústavný zákaz nútenej práce), resp. s uvedením akéhokoľvek dôvodu (§ 67 ZP).

Pokiaľ ide o formu tohto právneho úkonu, je predpísaná jeho písomná podoba za ktorej nedodržanie je stanovená sankcia neplatnosti. Na rozdiel od dohody o skončení pracovného pomeru je výpoveď adresným právnym úkonom, ktorého právne účinky nastávajú bez ohľadu na vôľu druhej strany momentom jeho doručenia adresátovi.

Doručenie robí tento právny úkon perfektným, a preto odvolanie výpovede je od tohto momentu možné len písomne s písomným súhlasom druhej strany. Spôsob doručenia ZP rieši v § 38 ZP Zákonníka práce. V prípade výpovede zo strany zamestnanca je upravené doručenie alternatívne, buď priamo zamestnancom napr. na pracovisku, alebo poštovým podnikom. Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

K skončeniu pracovného pomeru však dôjde až po uplynutí určitého časového úseku, ktorý voláme výpovedná doba. Jej dĺžka je diferencovaná v závislosti od doby trvania pracovného pomeru ku dňu doručenia výpovede a v prípade, že výpoveď dáva zamestnávateľ, tak aj v závislosti od výpovedného dôvodu. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.

Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa (často má totiž ponuku iného zamestnania so skorším nástupom), zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve, pričom dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú ale len v prípade výpovede zo strany