Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Živnostníci a prenájom nehnuteľností v roku 2018

19.9.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.09.1.1 Živnostníci a prenájom nehnuteľností v roku 2018

Mgr. Jana Takáčová

Jednou z foriem podnikania, ktoré sú v podmienkach Slovenskej republiky najviac rozšírené, je prevádzkovanie živnosti. Pod pojmom živnosť sa v súlade s legislatívou rozumie sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu a za podmienok ustanovených zákonom. Podnikatelia sa pritom najčastejšie rozhodujú medzi touto formou podnikania alebo založením a podnikaním formou spoločnosti s ručením obmedzeným. Každá z týchto foriem má, samozrejme, svoje výhody aj nevýhody.

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len „živnosť”) a kontrolu nad ich dodržiavaním, je zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon”). Predmetný zákon definuje všetky pojmy spojené so živnosťami, upravuje základné delenie a typy živností, spôsob ich zakladania, ale aj pozastavenia a zrušenia.

V ustanovení § 4 živnostenského zákona sú vymedzené činnosti spojené s prenájmom nehnuteľností. Podľa tohto ustanovenia platí, že:

„(1) Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

(2) Prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá je živnosťou, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 alebo ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.”

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, prenajímatelia nehnuteľností sa pri splnení zákonom stanovených podmienok považujú za samostatne zárobkovo činné osoby a musia dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov vzťahujúcich sa na živnostníkov. Čo môžeme rozumieť pod pojmom „základné služby” upravuje dôvodová správa k živnostenskému zákonu. Základnými službami treba rozumieť taký okruh služieb, ktoré zabezpečujú možnosť ich riadneho užívania nájomcom. Za takéto služby v praxi možno považovať napr.: dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, elektrickej energie, plynu, odvoz tuhého komunálneho odpadu, odvod odpadovej vody alebo odvoz splaškov, kominárske služby, upratovanie spoločných priestorov a pod. Medzi iné ako základné služby tak patria napríklad ubytovacie či stravovacie služby vo forme hotela. 

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov”) v ustanovení § 6 ZDP špecifikuje príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 ZDP platí, že príjmami z podnikania sú

  1. príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
  2. príjmy zo živnosti,
  3. príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),
  4. príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8 predmetného ustanovenia.

Podľa dikcie zákona o dani z príjmov tak vyplýva, že všetky príjmy z činností podľa § 4 živnostenského zákona sú považované za príjem zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria ale aj medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, a to v prípade, že nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 ZDP (príjmy z podnikania) a v § 5 ZDP. Poberanie tohto druhu príjmu nie je u fyzickej osoby – prenajímateľa podmienené vydaním živnostenského oprávnenia, uvedené príjmy z prenájmu nehnuteľností plynú na základe podmienok dohodnutých s nájomcom v nájomnej zmluve.

Na základe uvedeného môžeme zhrnúť, že ak sa pri prenájme nehnuteľnosti poskytujú iba základné služby, nejedná sa o živnosť. Aj v tomto prípade však prenajímateľom vznikajú isté povinnosti a ich príjmy patria medzi príjmy definované v ustanovení § 6 ods. 3 ZDP. Existujú výnimky, kedy je aj prenájom tohto typu možné považovať za živnosť, a to konkrétne v prípade, kedy sa osoby svojvoľne rozhodnú požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia a poskytovanie služieb ako samostatne zárobkovú činnosť (§ 25 živnostenského

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: